Category Archives: Recenzie knižné

Sťahujem sa natrvalo :)

Tento post by tu nebol, ak by mi tu nepribudlo pár komentárov, za ktoré som ozaj vďačná 🙂 Ani som nečakala, že ma tu niekto objaví. Pôvodne som na tento blog chcela pridávať knižné recenzie a na druhý všetko ostatné, ale potom som si povedala – načo? Dám všetko na jeden a hotovo 🙂 Takže ak by sem ešte niekto zavítal a mal záujem prečítať si viac, nájde ma tu:

http://everythingicareabout.wordpress.com

Reklamy

Pridaj komentár

Filed under Recenzie knižné

Klub putovných džínsov

Autor: Ann Brashares

Diely: 1., 2., 3., 4.

Žáner: dievčenský román (teda tipujem)

Stručný obsah: Tibby, Lena, Carmen a Bridget sú najlepšie priateľky už od narodenia. Nikdy neboli od seba, no jedno leto má ísť Bridget do tábora v Baja, Lena navštíviť starých rodičov do Grécka, Carmen plánuje prežiť celé leto so svojím otcom a Tibby si našla prácu u Wallmana. Tibby však nájde u Carmen džínsy, ktoré kúpila v sekáči a neplánovala si ich nikdy obliecť. Akousi záhadou džínsy padnú všetkým štyrom napriek ich rozdielnym postavám. Dohodnú sa, že počas leta si budú džínsy posielať a vďaka nim akoby sa nikdy nerozdelili. Na každú z nich čaká v džínsoch veľké dobrodružstvo.

Môj názor: Okej, ten obsah bol hrozný, ale lepšie som príbeh načrtnúť nevedela 😀 A ani zďaleka nepopisuje o čom táto kniha v skutočnosti je. Znie to ako trápny príbeh štyroch tínedžeriek, ktoré určite prežijú obrovskú lásku a budú šťastné až do smrti. Príbeh hodný červenej knižnice. Ale tento príbeh je o hľadaní samých seba – veď kto je už stratenejší, ako práve tínedžer? Pri čítaní máte pocit, akoby ste sami boli na tých miestach, akoby ste práve vy sami prežívali to, čo hlavné hrdinky. Autorka rozhodne má talent vás úplne vtiahnuť do príbehu.

Čo sa týka postáv, najviac som si obľúbila Bridget. Je tak najviac spontánna, odvážna a nespútaná. To sú vlastnosti, ktoré obdivujem a rada by som ich tiež mala J Na Carmen sa mi najviac páči jej otvorenosť a temperament. Je však tak trochu sebecká – čo máme spoločné 😀 Tibby je…proste Tibby. Je veľmi svojská, sarkastická a nie je zrovna nadšená zo svojej rodiny (ktorý tínedžer je?). A Lena…s ňou sa asi najviac stotožňujem. Nie v tom zmysle, že by som bola nadpozemsky krásna 😀 To nie. Ale som rovnako hanblivá a utiahnutá a často neviem nahlas vyjadriť svoje pocity. To je Lena.

Čo sa týka jednotlivých kníh, každá z nich obsahuje niečo, čo vás nadchne. Pre mňa v prvej knihe to bola jednoznačne Bridget (aké prekvapenie :D). Jej príbehy mám najradšej. Potom Lena, s ktorou mám toľko spoločného, no paradoxne nemám rada jej povahu. Asi to súvisí s tým, že sama by som chcela byť viac otvorenejšia, viac odvážnejšia. A to ona nie je. Carmen ma zas vždy pobaví 😀 Tibbin príbeh ma v prvej knihe až tak nebavil. Teda aspoň zo začiatku. Chápete, radšej by ste čítali o babe, ktorá trávi prázdniny v Grécku ako v nejakom blbom supermarkete, pravda? Avšak odkedy sa tam pripletie Bailey a ukáže jej, čo je v živote skutočne dôležité, zmeníte názor.

V druhej knihe je Bridget stratená. Vlastne je stratená už od konca minulého leta. A tak hľadá samu seba a rozhodne začať u svojej starej mamy, ktorá ju však nespozná a Bridget jej spočiatku nepovie, kto je. No stále je to moja obľúbená postava 😀 Lena…nuž, chápem, že vzťahy na diaľku sú ťažké. Vlastne z logického hľadiska jej a Kostosov vzťah nemal šancu na úspech, keď sa nevideli rok aj viac. Predsa len jej ho závidím. Nie je to žiadny Edward (vďakabohu :D), ale je to dokonalý chlap červenej knižnice. Taký proste neexistuje, ale je fajn tváriť sa, že hej. Carmen znova ukazuje svoj egoizmus, ale neodsudzujem ju. Mám ju stále rada. Autorka vás proste donúti sa vžiť do jej kože (hoci jej mamy mi bolo miestami dosť ľúto :D). A Tibby…tak trochu zabudla na to, čo ju Bailey naučila o ľuďoch. No ona si na to spomenie J

Tretia kniha a Bridget je stále moja favoritka 😀 Eric je, myslím, ďalší chlap, ktorý proste reálne neexistuje. Musíme sa s tým zmieriť 😀 Lena tu vo mne vzbudzovala túžbu VEDIEŤ kresliť. Trochu jej to závidím, vždy som rada kreslila, ale nikdy som v tom nebola dobrá 😀 Carmen nerozhádže ani protivná starena. Hoci tento príbeh jasne poukazuje na to, ako ľudia radšej ignorujú starých ľudí, čo sa stále na niečo sťažujú, lebo je to jednoduchšie. Nesnažia sa pochopiť, PREČO sa sťažujú, lebo proste nechcú chápať. Chcú od nich len to, aby ich nechali na pokoji, no zároveň voči nim cítia akýsi záväzok sa o nich postarať. A tak sa starajú nasilu a s nechuťou. Je to vcelku smutné (veď aj my raz budeme starí, je toto budúcnosť, ktorú máme očakávať?). A Tibby rieši Briana. Čo k tomu viac dodať.

Štvrtá kniha a kto je môj obľúbenec? 😀 Ťažké čo. Ale veď to dievča sa nedá nemilovať, dokonca mi občas spôsobila výbuch smiechu. Hovorím, samozrejme, o Bridget. A Lena…keď sa konečne odpútava od minulosti, ona jej doslova zaklope na dvere. Nevadí, oni k sebe proste patria. Lea som aj tak nemala veľmi rada 😀 Carmen je v postavení, v akom by som ju nikdy nečakala. Úplne stratila samu seba. Vždy som ju pokladala za silnú a sebavedomú, zrejme na ňu doľahlo to, že bola bez priateliek. A Tibby…očividne čakala, že Brian na ňu bude ako poslušný psík čakať nech sa deje čokoľvek. Iný chlap by sa k nej nevracal, ale Brian je proste Brian.

Príbeh končí tak, ako sa patrí. Žiadne otvorené konce, aby sa prípadne dal napísať ďalší diel a z toho vytrieskať viac peňazí (čo mi to len pripomína…žeby Poznačenú? Upírske denníky?). Nie, v najlepšom treba prestať, to je rada, ktorou by sa mali držať spisovatelia aj producenti 😉

Hodnotím 5/5.

3 komentáre

Filed under Recenzie knižné